![]() |
|
|
Franciska Andrássyová rodená Hablawetzová (1838 - 1902), bola významná filantropka a manželka grófa Dionýza Andrássyho. Narodila sa vo Viedni v rodine dirigenta a riaditeľa viedenského konzervatória. S Dionýzom Andrássym sa zoznámila vo Viedni a v roku 1866 sa tajne zosobášili. Spolu s manželom venovali veľkú časť svojho majetku na dobročinné účely. Františka iniciovala výstavbu chudobinca v Rožňave, prispela na výstavbu katolíckeho a evanjelického gymnázia, nemocnice, nákupu organu pre reformovanú cirkev a zriadenie knižnice. Finančne podporila aj výstavbu židovskej synagógy a prispela k založeniu Baníckeho múzea v Rožňave. Bola známa svojou dobročinnosťou a hlbokým súcitom s chudobnými, čo z nej robí významnú postavu v histórii regiónu. |
|
Gróf Juraj Andrássy (okolo 1650 - 1725), kurucký generál, zakladateľ monockej vetvy rodu Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Získal titul baróna. Bránil hrad Krásnu Hôrku proti cisárskym vojskám, roku 1710 po ročnom obliehaní, ho vydal cisárskemu generálovi Viandovi. |
Gróf Pavol Andrássy (1655 - 1713 Trenčín), bol šľachtic z významného uhorského rodu Andrássyovcov, ktorý zohral dôležitú úlohu v politických a vojenských dejinách Uhorska. |
|
Peter I. Andrássy (? – okolo 1600), zakladateľ uhorskej vetvy rodu Andrássyovcov, sedmohradský šľachtic. Po nevydarenom pokuse Gáspara Békésiho zmocniť sa vlády v Sedmohradsku vstúpil do cisárskej armády. Od roku 1578 sa stal kapitánom hradu Krásna Hôrka, ktorý jeho vnuk Matej dostal i s panstvom do dedičného rodového vlastníctva. |
|
Štefan Andrássy (okolo 1650 - 1720), kurucký generál, zakladateľ betliarskej vetvy rodu Andrássyovcov. V rokoch 1706 - 1711 zastupoval brata Petra vo funkcii gemerského župana. Od roku 1706 generál kuruckých vojsk medzi Dunajom a Tisou. Roku 1710 zložil sľub vernosti Habsburgovcom. Autor nezvestnej filozofickej rozpravy „Stephani Andrássy philosophia“. Je hrdinom románu Móra Jókaiho „Levočská biela pani“. |
Imre Andaházy (1805 - 1849), bol slovenský kňaz, presbyter, ale aj významná osobnosť v kontexte slovenských dejín počas obdobia revolúcie v rokoch 1848–1849. Bol známy svojím angažovaním sa v národno-oslobodzovacích hnutiach, pričom jeho politická a náboženská činnosť zohrali dôležitú úlohu v boji za práva a slobodu národov v Uhorsku.
János Bírossy (1861 - 1887), slovenský kňaz Pána, žil v 19. storočí. Aj keď jeho život nebol veľmi dlhý, mal významný vplyv v oblasti náboženstva a kultúry, a je považovaný za jednu z dôležitých postáv v cirkevnej a náboženskej histórii Slovenska. V hrobe je pochovaný aj jeho otec Július Bírossy (1821-1897)
Lajos Erőssy (1819 - 1903), kapitán domobrany roku 1848, major maďarskej kráľovskej domobrany, slúžny a hlavný advokát veľkopanstva.
István Hokky (1819 - 1849), rožňavský presbyter, ktorý zomrel hrdinskou smrťou v bitke proti Rusom pri Drnave 6.7.1849. Jeho náhrobok tvorí liatinový obelisk.
József Jávorszky (1916 - 1978), bol slovenský kňaz, ktorý sa stal známym predovšetkým pre svoju prácu v katolíckej cirkvi počas obdobia 20. storočia. Pôsobil v rôznych cirkevných funkciách, pričom bol aktívny aj v období, keď komunistický režim obmedzoval náboženské aktivity.
Pál Lökő (1814 - 1878), bol slovenský kňaz, teológ a významná osobnosť v 19. storočí, ktorý pôsobil ako rektor. Jeho život a činnosť sa odohrávali v období národného obrodenia a politických zmien v Uhorsku, ktoré ovplyvnili aj slovenské národné a kultúrne hnutie. V obci pôsobil 36 rokov ako rechtor (učiteľ-kantor).
Jozef Fábry (1909 - 1971), bol slovenský komunista, ktorý mal významný vplyv na politickú scénu počas obdobia medzi svetovými vojnami a po druhej svetovej vojne. Jeho politická činnosť bola veľmi spojená s komunistickou ideológiou, pričom sa považoval za internacionalistu, čo znamenalo, že podporoval myšlienku medzinárodného socialistického hnutia.