• AKTUALITY
  • OBEC
  • SAMOSPRÁVA
  • HRAD
  • ŠPORT
  • KONTAKT
slider2
Mesta a obce v štrajkovej pohotovosti

Kontakt:

Napíšte nám:

Prvá písomná zmienka | Mesta a obce v štrajkovej pohotovosti

Hrad Krásna Hôrka a k nemu patriace Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka a Jovice sa rozprestierali na veľkom údelnom majetku zvanom Plešivec, ktorý v roku 1243 dostali Ákosovci.

Na tomto území pri obchôdzke chotára sa ešte nespomína osada, ale hovorí o kláštore, ktorý stál zhruba v miestach dnešného Lipovníka. Bol majetkom kráľa a stál pre poľom, ktoré predtým patrilo hradu Ákošovcov. Hrad mohol byť len dnešná Krásna Hôrka, teda na jeho mieste stálo akési opevnenie už pred vpádom Tatárov. Tieto skutočnosti obsahuje donačná listina vydaná Ákošovcom.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1322, no územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, vyvinula sa pod hradom. V polovici 13. storočia začali budovať svoje osídlenia na tomto území Maďari. Predtým tu boli usadení Slovania. Od nich pochádza pôvodné pomenovanie hradu Krásna Hôrka. To, že obyvateľstvo bolo maďarskej národnosti, dokazuje z novoveku zachovaný menoslov a zemepisné názvy. V súpisoch sa rozlišujú Maďari žijúci pod hradom od slovanských dedín, ktorých územie začínalo pri Betliari. V menšom počte tu žili remeselníci a baníci.

Na čele dediny bol richtár, ktorého vybral spomedzi sedliakov zemepán – správca majetku. Richtár patril ku skupine urbárov, oslobodených od daní. Vymenovanie richtára bola spravidla na dobu jedného roka.
Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou, 1427 mala 67 port. Turci ju vypálili dvakrát za sebou roku 1569 a 1570.
Baníctvo bolo oživené po Bocskaiho povstaní. Roku 1669 Mikuláš Andrássy dostal od kráľa Leopolda takú výsadu, že prírodným bohatstvom mohol voľne narábať, bane ktoré otvoril, boli na 10 rokov oslobodené od dane.

Po Rákocziho národnooslobodzovacom boji vypukla morová nákaza, ktorá vyhubila takmer 90% obyvateľstva. V druhej polovici 18. storočia, keď Podhradie dostalo výsady mestečka, sa hmotné zabezpečenie obyvateľov zlepšilo vďaka baníctvu a rozvoju remesiel. Prudko sa zvýšil počet obyvateľov obce, čo dokazujú súpisy sčítania ľudu nariadené cisárom Jozefom II. Roku 1773 mala obec 280, do roku 1785 sa ich počet zvýšil na 876 obyvateľov. V roku 1754 získala právo jarmoku. Medzi obyvateľmi bolo hodne slobodných, ktorí sa zaoberali remeslami. Roku 1828 mala 146 domov a 896 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a na grófskych majetkoch. 

Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali na veľkostatkoch a v lesoch, časť v baniach na Malom Vrchu a v Rožňave. Roku 1920 a 1936 štrajkovali poľnohospodársky robotníci. Roku 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku. Po roku 1945 vznikli v obci ŠM, JRD založili 1954. Časť obyvateľov pracuje v miestnych podnikoch a v priemyselných podnikoch v Rožňave.

Historické názvy obce:
1322 Karaznahurka, Crasnahor,1329 Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka,1808 Krásnohorské Podradí, 1920 Krásnohorské Podhradie, maďarsky Krasznahorkaváralja.
Mesta a obce v štrajkovej pohotovosti

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: